Aj napriek upršanému počasiu vyrážame do Košíc. V kalendári sa objavil dátum 21.5.2019 a pred školou sa zase objavil autobus s dosť uhundraným šoférom. Ale ani to nám neprekáža. Húfne nasadáme do kresiel v modrej tapacíre. Podľa nových pravidiel sa musíme všetci pripútať. Ale ani to nám neprekáža. Zaťahujeme si pásy a kontrolujeme zasadací poriadok. Pravá smerovka už bliká, Rýchlosť zaradená. Pohýname. Ešte úvodné pripomienky pána šoféra kvôli disciplíne. Ale ani to nám neprekáža. Vôbec si ho nevšímame a robíme si po svojom. Obdivujem ho. Asi má nervy posplietané z tvrdšieho materiálu. Vypýtam si recept. Ale odbočujem. A aj pán šofér odbočil. Na Rožňavu. Už máme za sebou niekoľko kilometrov. Ešte pár minút a sme v druhom najväčšom meste Slovenska po Bratislave. Všade navôkol plagáty Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji. Asociácia nám našepkáva, že bude problém. Ale ani to nám neprekáža. Pozývame si na pomoc tých, ktorí si hovoria Pomáhať a chrániť. Umožňujú nám hladko sa pretransportovať na opačný koniec mesta. Veľmi sa z toho všetci tešíme. So záujmom nás sledujú i ostatné oči šoférov na križovatkách. Rastieme na dôležitosti. Hurá. Sme na mieste. Zamestnanci Technického múzea nás prívetivo vítajú. Sprevádzajú, oboznamujú a my ich sústredene sledujeme. Aj disciplína je zrazu náš kamarát. Prešli dve hodiny. Odchádzame do Botanickej záhrady. A vôbec nie je pravda čo sa hovorí, že všade stretneš Heľpiana. Figu borovú. Momentálne to neplatí. Víta nás pán z Polomky. Zamestnanec Botanickej záhrady v Košiciach. A zároveň doktorand na Fakulte Univerzity P.J. Šafárika. Veľmi sa tešíme. Len pánovi šoférovi stúpa tlak. Maturuje s autobusom. Majstrovstvá urobili svoje. Bitka o parkovacie miesta trvá už niekoľko dní. Sláva. Podarilo sa. Autobus nás čaká. Aj šofér vydržal. Rýchlo do Auparku. Veď čo by to bol za výlet bez nákupu...! Po hodine a pol sa stretávame pred vchodom. Jeden z nás chýba. Ale ani to nám neprekáža... My si ho nájdeme. Áno. Už ho máme. Rýchlym krokom za šoférom. A sme v autobuse! Hurá! Do tváre nám svieti slnko. No konečne. Po dvoch hodinách nás víta Polomka. V hlave mi hučí ako vo Východoslovenských železiarňach. Ale ani to nikomu neprekáža. Veď to stálo za to. Dám si poslednú tabletku čo mi zostala a život beží ďalej.....
Marika Orovčíková.
Do galérie Exkurzia Košice boli pridané fotografie.